
Chlapec, vtáčik a truhlár
Chlapec, vtáčik a truhlár je taký skrytý poklad medzi knihami. Už len ten názov mi prišiel zvláštny. Tri pojmy, ktoré spolu až tak často nevidíme, tobôž, ak ide o detskú knihu. Čo ich spája? Vyrovnanie sa so smrťou. Osamelosť. Nekonečné priateľstvo a láska. Sú prepojené, navzájom spolu súvisia a spolu nám vytvárajú príbeh. Je to príbeh o ľuďoch, ktorí v živote zažili smrť a nepredvídateľnosťou osudu sa ich cesty prepletú a spoja. Táto zmena nenastane hneď, je to skôr náhoda a možno osud, ale je to viditeľné a nádherné. Mesto (ale aj miesto), ktoré autorka vymyslela je naozaj magické. Predstavte si, že ryby tu lietajú, na oblohe vidíte pestrofarebné vtáčiky. Znie to úžasne, občas som mala pocit, že sa tam nachádzam a užívam si jedinečnosť toho miesta. Za to ďakujem autorkinmu jedinečnému štýlu písania, stvorila niečo krásne v jadre niečoho ťaživého, niečoho, čo je nám blízke, ale zároveň máme z toho strach. Smrť blízkych a možno aj tá naša vlastná. Kniha je podaná citlivo, myslím, že by pomohla aj dospelému človeku, pretože tieto detské príbehy, v ktorých sa nachádza smrť, sú ako objatie, ktoré v tom momente potrebujete. A táto kniha vás zahreje nielen svojím príbehom, ale aj krásnym obalom, ilustráciami a kresbičkami na každej strane. Jednoducho nádhera.