Rozumejú vaše deti češtine?


Deťom mojej generácie by v živote nenapadlo, že češtine sa dá i nerozumieť. Aj v neskoršom veku som považovala za vrcholne trápne písať si znalosť češtiny do životopisu v kolónke Cudzie jazyky. Pár desaťročí mnohé zmenilo. Dnešné deti už siahajú po prvých česko - slovenských slovníkoch. Čítala som o tejto knihe už minulý rok, keď mala vyjsť a trochu som zo začiatku ohŕňala nos nad samotnou myšlienkou česko - slovenského slovníka pre deti. Nemali by sme predsa my všetci, ktorí sme sa narodili v Československu, viesť svoje deti k rovnako prirodzenej dvojjazyčnosti, v akej sme vyrastali aj my? Až po chvíli mi došlo, koľko rokov v skutočnosti prebehlo od rozdelenia. Novú generáciu rodičov čakajú nové výzvy, tak som neodolala a zo zvedavosti som vzala do rúk i môj prvý česko - slovenský slovník. Dovoľte mi najprv zablahoželať autorke Márii Nerádovej k dvom významným cenám, ktoré získala v minulom roku a to hneď za svoj knižný debut: Najkrajšia kniha jari 2014 a Najkrajšia kniha Slovenska 2014. Čo môže byť motivujúcejšie, než vidieť, že vaša práca sa páči nielen čitateľom, ale i odbornej verejnosti? A musím dodať, že celkom zaslúžene, pretože kniha Jak velbloud potkal ťavu je elixírom radosti, priehrštím dobrej nálady, pozitívnym zážitkom po celodennom úmornom vychovávaní detí, energiou sršiaca zmes vtipných ilustrácií a výborne vybraných českých a slovenských slov. Mladá autorka, vyštudovaná ilustrátorka, absolventka bratislavskej VŠVU v ročníku prof. Kállaya, spolupracovala už i s takými prestížnymi vydavateľstvami ako je anglické klasické Ladybird Penguin alebo Usborne Publishing, vydávajúce detské knihy v 55-tich jazykoch po celom svete. Na konte má ale viacero medzinárodných spoluprác, vďaka ktorým môže byť jej krajina na ňu právom hrdá už aj preto, že ostala žiť v Bratislave. Fascinujúce je aj zistenie, že Mária Nerádová pochádza, ako sama píše na svojej stránke, z totálne neumeleckej rodiny, v ktorej sa úspešne stala čiernou ovcou. Nás môže len tešiť, že sa napriek tomu rozhodla vydať na profesionálnu umeleckú dráhu. Mimochodom, cenu za najkrajšiu slovenskú knihu získala Mária už aj v roku 2010 a to v kategórii Študijné práce poslucháčov výtvarných a polygrafických škôl. Vtedy sa kniha volala Slovensko – český obrázkový slovník. O štyri roky neskôr, už pod hlavičkou vydavateľstva Albatros, sa jej zmenil názov na Jak velbloud potkal ťavu, aby túto cenu získala zas. V samotnej knihe nenájdete žiadne písané príbehy ani rozprávky a predsa je na ne nesmierne bohatá. Okrem už spomínaných dvojjazyčných výrazov z desiatich oblastí deťom blízkych ako sú Hračky, Ihrisko, Jedlo, Rastliny a zvieratá, Čo nosíme a čo robíme a pod., sa každá kapitola začína plne ilustrovanou dvojstránkou, prekypujúcou životom a vtipnými situáciami hlavných hrdinov – zvieratiek. Jedno z mojich dvoch detí ešte čítať nevie, a predsa nám každý večer kniha dodala nápady na nové a nové rozprávky, pri ktorých sme všetci traja chytali polhodinové záchvaty smiechu. Myslím, že popri ponuke pôvodných slovenských detských televíznych programov, mnohé slovenské deti vyrastajú najmä na českých televíznych a do češtiny dabovaných rozprávkach. Inak to nie je ani u nás doma (ak nerátam audionahrávky starých slovenských rozprávok). Preto sú im mnohé výrazy známe a osobne sa neobávam, že v dospelosti budú mať s češtinou problémy. I tak je to ale veľké dobrodružstvo spoznávať pre jednu vec nové a nové názvy. S angličtinou, nemčinou či francúzštinou pomôže škola. K češtine by sme ich ale mohli viesť doma. Je to bezbolestné, nič nás to nestojí a deti tým len získajú. Pevne verím, že aj českí rodičia, možno i vďaka tejto knižke, povedú svoje deti k znalosti slovenčiny. Deti mojej generácie sa ani nepozastavovali nad tým, že čeština je výrazne iná a v živote by nám nenapadlo, žeby sa jej dalo i nerozumieť. Aj v neskoršom veku som považovala za vrcholne trápne písať si znalosť češtiny do životopisu v kolónke Cudzie jazyky. Pár desaťročí mnohé zmenilo, no bola by škoda prísť o výsadu prirodzenej dvojjazyčnosti takých príbuzných jazykov ako sú slovenčina a čeština. Takže, milí rodičia a milé deti, prečo by ste si i vy nemohli vymyslieť s pomocou vtipnej, krásnej a obsahovo bohatej knihy Márie Nerádovej česko - slovenskú rozprávku o tom Jak velbloud potkal ťavu. Polhodinové záchvaty smiechu budú odmenou pre celú rodinu!

Denník N, 1.6.2015

Kniha ťaží zo zdrojov detského videnia


Vyšla kniha, ktorá ťaží zo zdrojov detského videnia, fantázie, vytvárania, pretvárania i potvorenia. Táto kniha ťaží zo zdrojov detského videnia, fantázie, vytvárania, pretvárania i potvorenia. Meno Shela Silversteina (1930 - 1999) nie je u nás neznáme. V 70. rokoch bol známym prívržencom country ako autor príbehových textov, z ktorých k našim poslucháčom prenikli Chlap Zuzanka či Chlapec a strom v hovorovom podaní Mirka Černého. Chlapec a strom je vlastne použitá jeho detská kniha The Giving Tree. Jeho texty spievali aj Bob Dylan, Dr. Hook a iní. Bol však nielen hudobníkom a textárom, ale aj autorom komiksov, kresliarom a spisovateľom. V poslednom období života dokonca spisovateľská činnosť prevažovala. A boli to najmä knihy pre deti. Silverstein je však z rodu autorov, ktorých bez ujmy na mentálnom zdraví čítajú i dospelí. Pripomína tak Roalda Dahla či Dr. Seussa, s ktorým ho spája podobná linka kresby, keďže Silverstein si svoje knihy aj sám ilustruje. Taká je aj jeho prvá detská kniha poézie Jen jestli si nevymejšlíš (Albatros), ktorá práve vychádza. Je to kolekcia básničiek, riekaniek, rýmovaných i voľnoveršových textov v sprievode nezameniteľných obrázkov. A hoci sú to prevažne čiernobiele ilustrácie, svojou koloratúrou, vitalitou pôsobia farebne. Autor ani neberie obrázky ako ilustrácie k textu, ale ako pokračovanie linky tam, kde sa končia slová. V básni Běž si zaplavat sa hovorí: „Je celkem bezpečná / ta naše zátoka. Nikdo v ní jaktěživ / neviděl žraloka.“ Lenže obrázok, na ktorom je číhajúca chobotnica, túto slovnú idylku posúva do roviny paradoxu a vtipu. Autor berie všedné situácie a reálie a deformuje ich tak, aby pôsobili humorne alebo naopak – aby odkryl ich hĺbku a hodnotu. V básničke Kolik sa pýta s dieťaťom a ako dieťa: „Kolik je vrznutí ve starých dveřích?“ A jeho odpoveď je rovnako presná, múdra ako poetická: „Podle toho, jak moc je zavírají.“ Niektoré básne sú lyrickými náčrtmi, slovnými skicami, nahodenými nápadmi. Iné sú epickými príbehmi, ktoré smerujú k žánru, ktorý vynašiel práve Silverstein – k akémusi básnickému komiksu. Ďalšie texty vytvárajú absurdné predstavy (Navlíkli velblouda do podprsenky, Skládací muž, Muž v železný kýblomasce, Kdo si objednal ten kyselý ksicht?) A potom sú tu básne, ktoré smerujú k podobenstvu, ktoré ocení aj dospelý: „Můj most tě dovede jenom na půl cesty / ke všem těm záhadným místům, cos chtěl znát.“ A túto predstavu básnik uzatvára výzvou: „Most tě však dovede jenom na půl cesty. / Tu druhou půlku musíš ujít sám.“ Svojou tvorbou vytváral Shel Silverstein mosty, po ktorých mohli deti prejsť od detstva do dospelosti. Sprevádzal ich optimizmom, humorom a múdrosťou dospeláka, ktorý nezabudol byť dieťaťom.

Denník SME, 2.10.2014