Albatros - vydavateľstvo literatúry pre deti a mládež

Víla Jazmínka a škriatok Vendelín

Nedávno som robila objednávku detských kníh a zdalo sa mi, že ich mám v košíku ešte stále málo (manžel by so mnou určite nesúhlasil). To znamená, že ich bolo menej ako pätnásť. :) Preto som hľadala ďalej, prezerala ponuku a zbadala som knihu Víla Jazmínka a škriatok Vendelín. Autorku ani knihu som nepoznala, ale veľmi sa mi zapáčila obálka. Prečítala som si anotáciu a kniha putovala do košíka. Bolo toto rozhodnutie správne? Čoskoro sa to dozviete. :) Knihu napísala slovenská spisovateľka Zuzana Csontosová a ilustrácie nakreslila Katarína Ilkovičová. Prvé dojmy a zistenia Už pri pohľade na roztomilú obálku som mala pocit, že táto kniha sa mi bude páčiť a postupne som sa v tom utvrdzovala. Po otvorení knihy ma zaujala jednoduchá hra (nachádza sa aj na konci knihy). Je originálna a pekne spracovaná, ale nevýhodou je, že ju dieťa rýchlo dohrá. Príbeh o víle Jazmínke, ktorá sa náhodne ocitla na Železnej studienke, je jednoduchý, ale pútavý. Príbeh sa prelína s krátkymi a poučnými pasážami, v ktorých sa dieťa dozvie napríklad: čo je recyklácia a separovaný odpad, aké zvieratá žijú v Tatrách, čo sú chránené územia alebo čo je škatuľka poslednej záchrany. Kniha okrem príbehu a poučných informácií ponúka aj inšpiratívne návody, napríklad návod na vytvorenie škriatkovského pohára na ceruzky, či na recykláciu starého oblečenia. Príbeh, poučné pasáže i návody sú doplnené roztomilými, výstižnými ilustráciami. Opis deja V úvode sa zoznamujeme s vílou Jazmínkou, ktorá žije aj so svojimi sestrami vo Vysokých Tatrách. Jazmínka sa už doma trochu nudí, všetko tam pozná. Túži po zmene, zažiť niečo nové, spoznať ľudí a zistiť, ako žijú. Vydala sa preto na výlet. Neplánovala ísť ďaleko, ale kvôli prudkej zmene počasia sa dostala až do Bratislavy - na Železnú studienku. Zoznámila sa tu so škriatkami Oliverom a Olou. Oliver jej navrhol, nech im pomôže starať sa o les. Jazmínka sa postupne zoznamuje s lesom, jeho obyvateľmi a postupne sa učí veľa zaujímavého, napríklad ako separovať odpad. Cíti sa v lese dobre, má rada jeho obyvateľov. Jedného dňa však prídu do lesa ľudia, ktorí s ním majú svoje plány... viac sa dočítate v knihe. Hlavná postava Hlavnou postavou je Jazmínka, tatranská víla. Jazmínka je veľmi zvedavá, túži po dobrodružstve a spoznávaní sveta a ľudí. Vedľajšie postavy Jazmínka sa skamaráti so škriatkami Oliverom a Olou, neskôr sa zoznámi s Vendelínom. Sú to lesní škriatkovia žijúci na Železnej studienke. Milujú svoj les a s láskou sa o neho starajú. Kniha ma zaujala, lebo: pomáha budovať a posilňovať vzťah dieťaťa k prírode, krátky, ale pútavý príbeh vzdeláva detského čitateľa, príbeh je šikovne prepojený s poučnými pasážami a praktickými návodmi na výrobu rôznych drobností, príbeh sa odohráva na miestach (Železná studienka a Vysoké Tatry), ktoré slovenské deti majú šancu poznať, roztomilé ilustrácie výstižne dotvárajú príbeh a krásne s ním ladia - neviem si predstaviť túto knihu s inými ilustráciami. Zhrnutie Táto kniha je veľmi hodnotná, pretože prostredníctvom jednoduchého príbehu, výstižných ilustrácií, poučných informácií a praktických návodov vysvetľuje dieťaťu potrebu ochrany prírody a dáva aj praktické rady a postupy, ako má dieťa postupovať, ak sa chce podieľať na ochrane prírody. Keďže bývam v Bratislave a Železnú studničku poznám veľmi dobre, budem tam neskôr chodiť aj so synom Danielkom. Považujem za veľké plus, že bude môcť naživo vidieť, kde sa príbeh odohrával. Túto knihu odporúčam všetkým deťom, pretože každé dieťa by malo mať pozitívny vzťah k prírode a mať vedomosti o jej ochrane. Prečítať a riadiť sa ňou by sa mali aj mnohí dospelí, ale žiaľ ani táto kniha nedokáže robiť zázraky v myslení ľudí, hlavne tých, u ktorých nebol budovaný vzťah k prírode v detstve. Máme však šancu ovplyvniť myslenie detí a táto kniha môže v tomto smere zohrať kľúčovú úlohu.

blog, 16.6.2017

Oldřich Růžička: Príbeh Auta

Mimi je chorá, práve spinká a tak som si povedala, že napíšem pár slov o novinke z dielne Albatrosu Príbeh Auta. Napísal ju Oldřich Růžička a ja musím hneď na úvod uviesť, že mám rada jeho encyklopédie pre deti. Píše ich pútavým a hravým spôsobom, pri ich čítaní nehrozí nuda deťom ani dospelým. A presne taká je aj encyklopédia Príbeh Auta. Pútavá, hravá s vtipnými vsuvkami v podobe komiksov a vymyslených reklám, vďaka ktorým si deti informácie v nej obsiahnuté zapamätajú naozaj ľahko. Oficiálne je odporúčaná od 6 rokov, no Mimi je živým dôkazom, že ju môžu čítať aj mladšie detičky (a dievčatá), kľudne od 3 rokov. Takže ak máte doma malého milovníka/milovníčku áut, smelo do nej. Čo v knihe nájdete? Všetko od vynájdenia kolesa až po najrýchlejšie autá súčasnosti. Že na paru nefungovali len vlaky, ale aj autá, no v prípade áut to bolo trochu ťažkopádne riešenie. A tak rôzni vynálezcovia hľadali ako autá zmenšiť a zrýchliť až sa dopracovali k spaľovaciemu motoru. V knihe je celý jeho princíp zrozumiteľne popísaný a znázornený. Spaľovací motor začal revolúciu v automobilovom priemysle. Konštruktéri vymýšľali, majstrovali, šperkovali, ľudia si pomaly zvykali, že na cestách nie sú už len vozy ťahané koňmi, ale aj autá, tie boli stále menšie a praktickejšie. A potom začala honba za rýchlosťou. Pre bežného smrteľníka je však formula na nič. Niekto potrebuje odviezť veľký náklad, iný zaparkovať na malom priestore, takže Príbeh Auta pokračuje rozdelením áut na rôzne typy, pozriete sa z čoho sa také auto skladá a na ďalšie vynálezy, ktoré zmenili automobilizmus (napr. pneumatiky, ŠPZ, klimatizácia, airbag a iné) do dnešnej podoby.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 30.5.2017

5 najkrajších kníh o včelách nielen pre

Táto kniha urobí radosť našim najmenším. Vďaka interaktívnemu modelu vo vnútri budú môcť nazrieť malí zvedavci do včelieho úľa a poodhaliť jeho tajomstvá. Publikácia sa tak skladá z dvoch častí: Encyklopédie včiel a priestorového modelu úľa, ktorý tvorí viac dielov, ako aj otváracích okienok, ktoré sú srdcovkou pre deti (priznajme si, že často aj pre dospelých). Knihu vkusne dopĺňajú milé ilustrácie, ktoré má na svedomí vyhľadávaný ilustrátor Tomáš Tůma, ktorý je v našich končinách známy svojou ilustrátorskou prácou na rôznych atlasoch či encyklopédiách pre deti, ktoré sa tešia medzi rodičmi a deťmi veľkej obľube. Pätnásťstranovú Encyklopédiu včiel tvorí sedem kapitol, v ktorých sa naši najmenší dozvedia, kto žije vo včeľom úli, aká je anatómia včely; spoznajú druhy včiel; získajú informácie o rojení, o včelárstve, o tom, kde žijú včely. Taktiež ich prekvapia rôzne zaujímavosti zo včelej ríše. Encyklopédia je naozaj veľmi stručná a jednoducho napísaná, aby jej porozumeli aj menšie deti. Včelí úľ je taktiež výbornou učebnou pomôckou, ktorá rozvíja fantáziu a priestorové videnie. Poteší srdcia malých nádejných včelárov a včelárok, ktorým pomôže urobiť prvé nesmelé krôčiky do obdivuhodného sveta včiel.

Denník N, 28.5.2017

Nemá klasickú tínedžerskú zápletku

Raymie Nightingalová: príbeh Raymie je napísaný nevšedným, pútavým jazykom, prelína sa v ňom jej vnútorné prežívanie a pozorovanie okolitého sveta. Hlavná hrdinka je skôr ustráchaná, považuje sa za divnú, kým nestretne ďalšie dve, ktoré jej pripadajú ešte divnejšie. Louisiana a Beverly sa stávajú jej novými, celkom nečakanými kamoškami, ktoré Raymie vtiahne do svojho príbehu, pretože je presvedčená, že bez nich sa nezvládne stať Malou Miss autoservisu 1975 (má na to veľmi svojský dôvod). Lenže vyjde najavo, že tou sa chcú stať všetky tri. Kniha bude pre čitateľov skvelým osviežením najmä vďaka svojej originálnej reči a príbehu, ktorý nemá klasickú tínedžerskú zápletku.

Denník N, 21.5.2017

Veľké detské knihy do batoha

Kniha, ktorú oceníte po alebo počas večernej prechádzky mestom aj prírodou. V noci ani mestá ani príroda totiž nespia a táto knižka vás zoznámi s nočnými živočíchmi, ktoré sú aktívne, kým vy spíte, s rastlinami, ktoré svietia v tme, so zamestnancami, ktorí pracujú v noci. Stojí za to objavovať život v tme!

Denník N, 4.4.2017

Veľká kniha tmy

Na pultoch kníhkupectiev sa objavila novinka Veľká kniha tmy autorky Heleny Haraštovej. V poslednej dobe som si obľúbila jej tvorbu. Určite aj vy poznáte a možno aj doma máte niektorú z jej kníh: Podívej, jak roste strom, Podívej, jak roste rastlina s ilustráciami slovenskej ilustrátorky Edit Sliackej, Už sa nebojím tmy, o ktorej sa viedlo koncom minulého roka dosť diskusií a v nedávnom článku som písala o Jaké svátky slaví děti celého světa, v ktorom som spomínala aj druhú knihu zo série Jak bydlí děti celého světa. Veľká kniha tmy je pomerne útla kniha o živote v tme, no pritom nabitá rôznymi zaujímavosťami. Deti sa najprv dozvedia čo to tá tma vlastne je, aké zdroje umelého svetla poznáme a potom môžu nazrieť do nočného života v prírode, v oceáne, v meste, na dedine, či zistia ako funguje letisko, kým ony sladko spia.Helena Haraštová vo svojich knihách informácie podáva stručne, no výstižne a nie je to ani v tomto prípade inak. Obsah je ideálny pre deti od 3 do 6 rokov, je pútavý a v rozmedzí, ktorý udrží pozornosť malého čitateľa pričom ho zbytočne neunaví. Veľká kniha tmy obsahuje ku každej téme jednu klasickú a jednu otváraciu dvojstranu – tá je z vonkajšej strany úplne tmavá a len tu a tam je niečo osvetlené. Keď dvojstranu otvoríme, uvidíme v strede hlavný celostranový obrázok – les/oceán/letisko/mesto/dedinu a život v nich. Spomínané osvetlené časti môžeme hľadať a porovnávať s celostranovým obrázkom. Po bokoch sú už potom konkrétne informácie o živočíchoch, rastlinách a živote v noci. Pomyselnou čerešničkou na torte tejto vydarenej knihy je jej obal, ktorý v tme fosforeskuje. k deťom približujete život prírody, verím, že niektoré zaujímavosti spomenuté v knihe pre ne nebudú až takou novinkou. Zrejme budú vedieť, že existujú svetlušky, že netopiere, či sovy lovia v noci, že taký ježko vychádza na svoje potulky práve po zotmení a pritom veľmi funí, avšak nájdete v nej aj informácie v súvislosti s tmou a nocou, ktoré inde nenájdete a to pekne spolu v jednej knihe. Mimi ako prvé zaujal obrázok nočnej zemegule, nevedela od nej odtrhnúť zrak. Čudovala sa, že v Afrike svieti len málo svetielok, kým Európa je nimi posiata. Páčilo sa jej pri jednotlivých témach porovnávať osvetlené časti na tmavej dvojstránke s obrázkom vo vnútri, pozorne počúvala a aktívne sa zapájala do debaty o živote v tme, pretože o zvieratách toho vedela pomerne dosť, niektoré veci poznala z iných kníh, iné napríklad aj vďaka rozprávke Včielka Maja. Najprv som si myslela, že pre ňu budú témy o rastlinách, živočíchoch a morských potvorkách oveľa pútavejšie ako mesto a dedina, no to som si neuvedomila, že ona ako dieťa pulzujúci nočný život ešte nezažila. Takže sústredene počúvala a prezerala si obrázky o tom, ako zdravotníci v sanitke aj v noci zachraňujú životy, ako sa autobusom môže dostať na druhý koniec mesta aj keď všetko navôkol spí, že do hotela môže prísť a ubytovať sa vlastne kedykoľvek. Až pri čítaní tejto knihy si uvedomila, že mať ráno čerstvé pečivo nie je len tak, bo niekto druhý musí ešte za tmy vstať, ísť do práce a pripraviť nám ho. Alebo že kedysi nemali ľudia tak ako my dnes k dispozícii toľko kníh, preto mali zvyk si večer celá rodina posadať okolo stola, na ktorom horela sviečka a rozprávali si rôzne strašidelné príbehy kým šli spať. Myslím, že budete so mnou súhlasiť keď napíšem, že tma deti nenecháva chladné. Mnohé sa jej boja a napriek našej snahe ich strach zmierniť niekedy nepomôže nič iné, len vydržať až zo strachu vyrastú. V tejto knihe deti nazrú na tmu z iného uhla. Tma už pre ne nebude len temný priestor, ktorého sa treba báť. Zrazu zistia, že v takej tme sa deje kopa vecí, ktoré stoja za hlbšie prebádanie.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 28.3.2017

Veselo-dojemný príbeh neukážkovej rodiny

Taťjana Lehenová

Nedajte sa pomýliť názvom. Červenou farbou vyznačené i a y neznamenajú nič viac a nič menej, než samotnú otázku, či je Miška myška. V knihe nie sú žiadne gramatické cvičenia. Ukrýva veselo - dojemný príbeh neukážkovej rodiny, v ktorej oco a mama sa na ilustráciách nenormálne podobajú na Kristínu Farkašovú a Jara Filipa. V knihách pre deti od cca 5 rokov nenarazíte často na kontroverzné pasáže, v ktorých by kapitola niesla názov Oco nás nechce. Ani sa v nich často nestretnete s pasážami, kde by sa tak jasne opisovalo úplné výchovné zlyhanie jedného z rodičov. Aj preto si ma príbeh Je Miška myška? získal. Okrem iného. Ako ešte píšem v úvode, chytila som na dve hlavné dospelé postavy takú silnú asociáciu Kristíny Farkašovej a Jara Filipa, že sa ich už neviem zbaviť a hotovo. Posúďte sami. Príbeh knihy Je Miška myška? má dve časti. Prvú rozpráva tehotná mama, ktorá chce bábätku v brušku dať nejaké meno. Ľudské by jej pripadalo ešte trúfalé, tak ho volá myška, vedomá si, že v budúcnosti sa bude môcť pretaviť aj do skutočného mena, či už sa narodí dievčatko alebo chlapček (inak pozor na „pracovné“ mená v tehotenstve, poznám jeden rodinný príbeh, v ktorom v bruchu z čistej srandy plával Servác - dnes má skutočný Servo 10 rokov, mama si už nevedela predstaviť, že ho bude volať inak). S myškou sa rozpráva, hovorí jej, kam idú, čo robia a prečo, dokonca jej vysvetľuje, prečo ich ten oco nechce. Je totiž umelec, hudobník, trubkár, bohém a vetroplach, ktorého informácia o tom, že bude otcom, prekvapí. Jeho dieťatko ešte nie je na svete a už húta, čo za ľudia ho tam čakajú. Je zvedavé, prežíva s mamou jej tehotenské štrapácie a netuší, ako možno ocka naučiť, aby sa na ňu tešil. V druhej časti sa už deťom prihovára skutočná Miška. Od narodenia prešlo pár rôčkov, Miška chodí do škôlky a v jej rodine sa, zdá sa, toho veľa nezmenilo. S mamou sa stále o všetkom rozpráva a sú to rozhovory milé, vľúdne a vtipné. A oco… Ani ten sa nezmenil. Svojim prístupom dohnal mamu do zúfalého rozhodnutia - nechala mu Mišku jeden deň na starosť a odišla. A kým dospelému čitateľovi je jasné, že sa v texte rieši vážny partnerský problém, pre deti ide o trpko - úsmevný opis ťarbavej starostlivosti muža, nezvyknutého opatrovať vlastné dieťa. Táto skúsenosť sa pre všetkých skončí len tesne pred katastrofou, či si už niekto pred tým predstaví strašnú hádku alebo až rozpad rodiny. Otec sa totiž prepracuje fázami od - ogabem dieťa lacným nápadom na hru, cez - ZOO to vyrieši, až po - keď to už ani alkohol s návštevou nedajú dokopy, som definitívne v keli! Čítajúci rodičia si môžu vďaka nemu porovnať svoje vlastné hranice trpezlivosti, tolerancie a ochoty. Autorka Taťjana Lehenová, známa poetka, napísala príbeh Je Miška myška? ešte v roku 1991, aktuálne vychádza v reedícii, je však prekvapivo nadčasový, aktuálny a stále platný. Kniha má podtitul Príhody celkom skvelej rodiny a je to výstižný slogan. Deti sa z nej dozvedia, že nie každá rodina je uhladená, ukážková, vymydlená. Spojenie dvoch cudzích ľudí v rodičovstve prináša kopu komplikácií a v tejto knihe sa aj na vážnejšie rozpory medzi mamou a ocom pozerajú malí čitatelia s nutnou dávkou humoru. Kdesi medzi riadkami budú cítiť Miškinu neistotu a obavy, ako sa to celé skončí a možno prvýkrát sa dozvedia, že milovať niekoho nie je akcia konštantná a nemenná, ale že sa spája s rôznymi výkyvmi a bojmi o zachovanie priazne. Presne preto je príbeh príťažlivý, dojemný a nevšedný zároveň. Text prevádzajú veselé ilustrácie akademického maliara Ľubora Ondráša, svojim štýlom vzdialene pripomínajú Adolfa Borna. Sú rovnako vtipné, doplnené o svojské detaily. V tejto knihe je to kŕdeľ vtákov, ktorý s dejom nemá absolútne nič spoločné a napriek tomu obsadili jeho členovia takmer každý obrázok, nemo sledujúc, o čo tam tým ľuďom ide.

Denník N, 26.3.2017

Viac o knihe

Ani v škôlke nediskriminuj

Harriet Muncasterová

Tenučká knižka pre najmenších o polo upírke a polo víle zaujme predovšetkých detských čitateľov do 10 rokov. Práve im sa kniha svojim dejom najviac priblíži, najviac sa nájdu v jej deji a v problémoch malej Izadory. Áno, je mi jasné, že práve s týmto atypickým menom sa ťažšie stotožňuje, no práve u detského čitateľa určite vzbudí záujem a ukáže, že aj zaujímavosť mena je potrebná, a teda určitá diferenciácia ľudí a pestrosť osôb je práve to, čo vo svete naozaj treba. Hlavným problémom malej Izadory a jej rodičov je teda správny výber školy. Každý, kto už som svojim dieťaťom rozoberal výber škôlky, základnej školy či už aj strednej vie, akým ťažkým výberom prechádzal. Chce dobre dieťaťu, no chce aj, aby sa niečom priučilo. Práve v tom je pes zakopaný, častokrát ťažké školy sa deťom nepáčia a tie ľahké sú zase príliš banálne. S rovnakým problémom sa potýka aj Izadora. Ani vo vílej a bohužiaľ ani v upírskej škole sa necíti pohodle,vie, že tam nepatrí. Až sa naskytne možnosť nová, ktorá sa predtým zdala úplne vylúčená - klasická škola s normálnymi, nečarodjníckymi deťmi. Je jasné, že knižka sa číta ľahko a dieťa, alebo ten kto ju predčíta ju bude mať prečítanú za menej ako polhodinku, no skrývajú sa v nej hboké, didaktické myšlienky, ktoré práve malého čitateľa môžu ovplyvniť. Myšlienky, ktoré sú najviac potrebné aj dnes - nikto nie je čierno-biely, každý je niečím výnimočný, má vlastnosti a schopnosti, ktoré sú určené len pre neho a hlavne, najpodstatejší fakt - každý si je rovný. Práve na to poukazuje hlavný motív a rovnako aj výber postáv - otec upír : matka víla = aj tak sa dokážu milovať (teda láska nepozná hranic či etnických či iných) a rovnako spolužiaci v škole = beloch, polo víla-polo upírka, černoch, čo dokážu byť dobrými priateľmi. Kniha je teda veľmi zaujímavou detskou knihou a zároveň didaktickou pomôckou upozorňujúcou na to, že už v útlom veku by dieťa nemalo diferencovať ľudí a rovesníkov podľa farby pleti, etnika či vierovyznania alebo správania a malo by mať rovnaký názor na všetkých, alebo si minimálne názor tvoriť ku každému sám a nepodliehať predsudkom. Dnes je asi najpodstatnejšie učiť tieto fakty menšie deti a možno aj dospelých, ktorí už na to akosi pozabúdali. Alebo sa to sami zabudli naučiť.

blog, 2.3.2017

Viac o knihe

Jaké svátky slaví děti celého světa

Nedávno som na mojich potulkách Starým Mestom objavila jedno malé kníhkupectvo a z výkladu na mňa žiarila kniha Jaké svátky slaví děti celého světa. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistila, že ju vydalo moje obľúbené vydavateľstvo Albatros. Vôbec som tento titul nezaregistrovala a to vyšla ešte minulý rok. Z knihy Jaké svátky slaví děti celého světa sa deti dozvedia prečo sviatky existujú, čo ľudia oslavujú, ako staré sviatky sú a zistia, že rovnaký sviatok sa v rôznych krajinách môže sláviť úplne odlišne. V knihe sa nachádza spolu 15 sviatkov, každému je venovaná jedna dvojstrana. Páči sa mi, že autorky informácie podávajú z pohľadu detí, dievčat aj chlapcov, ktorí sa na začiatku každej dvojstrany predstavia a v krátkosti čitateľa oboznámia o pozadí vzniku príslušného sviatku v ich krajine. Niektoré sviatky sú v našich končinách známejšie (Veľká Noc, Dušičky, ktoré oslavujeme aj my, Halloween, Deň vďakyvzdania), iné menej alebo vôbec (Purim, Vesak, Diwali...). Ako môžete vidieť na fotkách, každý sviatok je ilustračne znázornený centrálnym obrázkom. Do týchto obrázkov autorky zakomponovali vždy 9 vecí, ktoré daný sviatok najviac charakterizujú a očíslovali ich. Na okraji sa potom nachádzajú vysvetlivky. Ako celok pôsobí kniha Jaké svátky slaví děti celého světa príťažlivo a pútavo. Informácií je v nej toľko a podaných tak, aby udržali detský záujem. Doplnené, ako inak, peknými ilustráciami. Keď som prišla domov zistila som jednu skvelú vec a to, že existuje ešte kniha Jak bydlí děti celého světa. Mimi veľmi rada číta knihu D.O.M.E.K. a nepochybujem, že aj táto ju zaujme rovnako. Veď nahliadať do cudzích príbytkov je lákavé :-)

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 28.2.2017

O holčičce z jiného světa

Málokedy sa stáva, že vám kniha vylepí facku. Tá od Aharona Appelfelda vám ich uštedrí hneď niekoľko. A vy ich prijmete ochotne a s pokorou. Izraelský novelista Aharon Appelfeld je v našich literárnych končinách málo známym spisovateľom, a to aj napriek tomu, že je jeho práca vysoko oceňovaná. Svoju prvú novelu vydal v 25 rokoch. Napísal ju v hebrejčine, ktorej ostal verný i dnes. A aj keď nie sú jeho diela veľmi dlhé, skôr také klasické poviedkové, ponúknu vám zážitok, ktorý nebudete chcieť prežiť skôr ako o pár mesiacov či rokov. Aharon Appelfeld, podobne ako Michael Morpurgo (román Vojnový kôň), Guillermo del Toro (film Faunov labyrint), Władysław Szpilman (román Pianista) či Art Spiegelman (grafická novela Maus), rozpráva obyčajné príbehy o obyčajných ľuďoch v neobyčajných situáciách. Nemoralizuje, nepreháňa, nevyhraňuje. Citlivo, odľahčene, niekedy hravo, ale predovšetkým metaforicky opisuje strastiplné životné osudy detí, ich rodičov a rodičov ich rodičov. Ak sa nebojíte čeliť duchom minulosti, vykročte spolu s ním, Adamom, Tomášom, ich spolužiačkou Mínou a psom Mirom za dobrodružstvom, ktoré sa začína a aj končí v čarovnom lese. V presne takom, aký raz našla Ofélia. Aj Aharon Appelfeld totiž prežil útrapy vojny – druhej svetovej... Detská kniha pre čitateľov od 8 rokov O holčičce z jiného světa tak trošku klame nielen svojím názvom, ale aj obsahom. Napriek tomu, že anotácia na zadnej strane obálky ponúka príbeh dvoch židovských chlapcov a tajomného dievčaťa, ktoré akoby nebolo z tohto sveta, Aharon Appelfeld vás nečakane postaví pred neprikrášlenú a miestami nepríjemne drsnú realitu. Akási fantastickosť prirodzene plynúca z názvu knihy sa teda z príbehu vytráca už prvou vetou a opätovne sa do neho už neprinavracia. No aj napriek tomu ju nájdete. Je trošku iná. Ukrýva sa vo viere v lepšie časy i našu ľudskosť. Tlie v sľuboch, ktoré dali mamy svojim deťom a rozhorí sa aj vo vzťahu, ktorý si medzi sebou vybudujú vojnou vystrašení kamaráti v korune bujarého stromu. Prítomná je aj v opise ich každodennej rutiny, ako aj v rozhovoroch, ktoré medzi sebou detskí hrdinovia vedú. Napriek tomu, že sú obaja úplne rozdielni, vedia si k sebe nájsť cestu, a to či už cez rôzne bežné témy pragmaticky zmýšľajúceho Tomáša, alebo prostredníctvom optimistického nadhľadu veriaceho Adama a jeho psa. Detská kniha Aharona Appelfelda vyšla vo vydavateľstve Albatros v septembri minulého roku. Má 111 strán, postavy, ktoré dokážete spočítať na prstoch jednej ruky, a veľa, veľmi veľa farbistých emócií. Nečudo, svojou významnosťou je dvojznačná. Smeruje nielen k porozumeniu a k pochopeniu detského príjemcu, ktorému ponúka zmyslovosť, konkrétnosť, názornosť, obraznosť, reálnosť, hravosť a predovšetkým fantastickosť (aj keď v tomto prípade je ohraničená vierou v Boha i v hrdinstvo Míny, dievčatka z iného sveta) pri vnímaní a poznávaní skutočnosti. Ale umožňuje dospelému čitateľovi vnímať a porozumieť jej významovej zložitosti, ktorá je pre väčšinu diel Aharona Appelfelda príznačná. Aharon Appelfeld vám vo svojej detskej knihe ponúka kúsok seba. Svoje spomienky na detstvo, možno menej ideálne, aké prežili v istom lese v konkrétny deň dvaja malí chlapci. Svoj strach z neznáma, ktoré denno-denne určovalo ghetto a nemeckí vojaci v ňom. Svoju bolesť a sklamanie, ale rovnako tak i radosť z maličkostí a niekedy aj smutných snov o teple domova, úsmevoch vašich rodičov, prívetivých slovách starých rodičov, oddanosti psov s veľkým srdcom a bystrým úsudkom. Aharon Appelfeld pre vás vyčaroval realistickú rozprávku s trpkou príchuťou. Táto rozprávka síce otvára bránu do pochmúrnej a svojím spôsobom aj veľmi bolestivej minulosti, avšak dejiny vo všeobecnosti bývajú úsmevné len zriedkavo. Naozaj sa málokedy stane, že vám kniha vylepí facku. A rovnako tak sa málokedy stane, že tejto knihe ochotne nastavíte aj druhé líce. Niekedy jednoducho potrebujete malú duševnú očistu. Nie je síce taká fantastická (čiže plná mágie, čarov a mýtických tvorov), akú ponúkajú iné detské knihy, a častokrát vás dokáže zahanbiť vašou vlastnou slabosťou, v konečnom dôsledku jej však za všetky útrapy, ktoré ste v jej prítomnosti prežili, budete úprimne vďační. Je vysoko pravdepodobné, že sa k nej tak rýchlo nevrátite. Jej desivé zážitky budú vo vás prežívať ešte dlhý čas, no o to viac si budete ceniť ten okamih, kedy ju opäť vezmete do rúk a ponoríte sa do jej vnútra. A to či už sami, alebo v spoločnosti ďalšieho milovníka detských kníh určených hlavne dospelým čitateľom. Predovšetkým takým, ktorí potrebujú isté veci pripomenúť bez romantizujúceho nádychu. Naturálne, úprimne, spontánne, neprikrášlene, jednoducho tak, ako sa naozaj stali. Bohužiaľ, minulosť sa zmeniť nedá. Aharon Appelfeld konfrontoval svet literatúry dievčatkom z iného sveta v roku 2013. Ani dnes nie je táto malá modrá detská kniha preložená do angličtiny. Azda aj preto je taká cenná. Našťastie je tu vydavateľstvo Albatros. A, našťastie, ešte stále existujú zvedaví čitatelia, ktorým neprekáža útržkovitosť celkom krátkeho príbehu, statickosť prostredia, detská úprimnosť, psia naivita, ľudská bezcitnosť a predovšetkým príjemná, melodická metaforickosť, ktorá odľahčuje pomerne ťažké témy, aby boli ľahšie vnímateľné či stráviteľné. A to predovšetkým pre nás, veľkých čitateľov. Pokiaľ vám na poličke oddychuje Malý princ, je najvyšší čas, aby sa k nemu pridala i táto kniha. Keď už nie preto, že je svojím spôsobom magická, tak z dôvodu, že sa v nej nájdete. „O tom, čím jsme si prošli v lese, budeme moci vyprávět až po letech. O strachu a hladu se těžko vypravuje. Jsou to velmi silné zážitky, ale nedají se popsat...“ Tomáš (9 rokov)

Fantasy-svet.sk, 20.2.2017

Recenzia médii

Albatros Media newsletter