Kvapky na kameni

Kvapky na kameni


Túto jeseň vychádza jeden literárny skvost za druhým. Len nedávno som písala o úžasnej knihe SuperŽENY a o pár týždňov neskôr sa kochám ďalšou knihou o českých a slovenských superhrdinkách, s poetickým názvom Kvapky na kameni. Na knihe zaujme hneď názov a jeho vysvetlenie na prvých stranách. “Som ako kvapka na kameni. Kvapká stále na to isté miesto, necháva tam stopu. A aj ja zanechávam stopu v srdciach mnohých ľudí.” …povedala Rigoberta Menchú Tum, guatemalská aktivistka a nositeľka Nobelovej ceny mieru. Hlasy žien sú často ako kvapky. Naoko bezmocné, keď ich však necháme kvapkať na tvrdý kameň, vyhĺbia v ňom postupne ryhu, vymelú koryto potoka, dokážu dokonca narušiť kopce či skaliská. O päťdesiatich takýchto dievčatách a ženách sa dočítate v knihe. Kniha je inšpirovaná Príbehmi na dobrú noc pre rebelky a je jej veľmi podobná. Hlavný rozdiel je v tom, že ide o česko-slovenský projekt. Spísali ju dve editorky – Monika Kompaníková a Kamila Musilová, na písaní príbehov sa podieľalo 9 českých a slovenských autoriek a ilustrácie vytvorilo 26 českých a slovenských ilustrátoriek. Kniha pokrýva takmer 200 posledných rokov našej československej histórie – najstaršou “rebelkou” je Anička Jurkovičová, ktorá sa stala prvou slovenskou divadelnou herečkou, a poslednou narodenou je ani nie 20-ročná Lucie Myslíková, ktorá “nie je v ničom najlepšia”, no robí veci, ktoré považuje za dôležité a správne. Okrem toho tu sú známe športovkyne, speváčky, aktivistky, lekárka či prekladateľka. Každej superhrdinke sú venované 2 dvojstrany. Majú viac priestoru a teda aj rozprávanie o nich nie je príliš skrátené a kŕčovité, ako sa mi zdalo napríklad v Rebelkách (kde sú životopisy hrdiniek také krátke, že často unikajú súvislosti). Ich životné príbehy sú napísané veľmi pútavo, často až rozprávkovo, a sú vhodné podobne ako Rebelky na spoločné čítanie približne od 5 rokov. Na rozdiel od SuperŽIEN, táto kniha obsahuje mnoho známych mien. Ale aj také, o ktorých som čítala prvýkrát. Autorkám pritom nešlo o slávne osobnosti, skôr o ženy, ktoré dokázali vybočiť z nalinajkovaných pravidiel a ísť vlastnou cestou. Deti tu opäť fascinuje to, čo všetko bolo pre ženy ešte niekoľko desaťročí dozadu nepredstaviteľné. To, že nemali vlastné peniaze, nemohli sa vzdelávať, ale napríklad ani jazdiť na bicykli či ostrihať si vlasy nakrátko! Pri týchto zisteniach okamžite prerušujeme čítanie a nasleduje siahodlhá rozhorčená diskusia, naše dcéry sú veru moderné dievčatá a o nejakej nerovnosti pohlaví nechcú ani počuť ?? Jedným slovom, toto je ďalšia povinná literatúra! Ja viem, píšem to už akosi často, ale tentokrát to myslím naozaj vážne ?? Ako totiž píšu autorky v úvode, aj napriek tomu, že dnes majú ženy slobody viac, ešte stále nie sú docenené a bojujú s predsudkami.

Montessori Kids, 5.11.2019
Hilda a polnočný obor

Hilda a polnočný obor


Pamätáte si keď som vám tu ukazovala prvú knižku o Hilde? Tento rozkošný komiksový príbeh si získal srdcia malých aj veľkých. A vďaka mojej slabosti na detské knižky si získal aj mňa. Preto sa nie je čomu čudovať, že som v knižnici potrebovala aj druhú knihu- Hilda a polnočný obor. Poviem vam jedno, toto je síce krátka knižka no nedá sa ju prelistovať len tak narýchlo. Ja som si jej čítanie pomaly užívala, či už vďaka krásnym ilustráciam, nápaditému príbehu či rozkošnej povahy malej Hildy. Takže áno, svetové nadšenie z tohto príbehu má svoje opodstatnenie.

Čaro kníh, 27.9.2019

VŠETKO PLÁVA, ČO PLUTVY MÁ AJ NEMÁ


Je to zjavne veľmi úspešný koncept: náučná detská kniha s dôrazom na ilustrácie, kde sa stanovená téma rozoberá z nezvyčajných uhlov pohľadu, plus (väčšinou) veľký formát. S týmto novým žánrom vo svete aj u nás prerazili napríklad Poliaci Mizielińskí a Socha, novšie aj Ukrajinci z Artstudia Agrafka (recenzia tu a tu). České B4U Publishing (patrí do skupiny Albatrosmedia) sa ich pokúša napodobniť. A robí to dobre. Po skvelej Veľkej knihe tmy (recenzia tu) ma zaujala aj obria novinka Všetko pláva, čo plutvy má aj nemá (preklad z českého originálu Všechno plave, co ploutve má i nemá). O knižkách dvornej autorky tohto vydavateľstva, Štěpánky Sekaninovej, som písala tu a tu. Tentokrát spolupracovala s iným ilustrátorom a aj formát je oveľa väčší. Všetko pláva, čo plutvy má aj nemá je poriadny kus knihy, no textu nepribudlo. O to viac vyniknú krásne ilustrácie, ktoré si v takejto mierke deti poriadne vychutnajú. V porovnaní so spomínanými Mizielińskými alebo duom Socha-Grajkowski Sekaninová nejde veľmi do hĺbky. Nedá sa povedať, že by to bola kniha, ktorú aj dospelí budú čítať so zatajeným dychom (ako trebárs fantastickú H.U.D.B.U.). Je to skôr o pohodovom prezeraní obrázkov a drobných zaujímavostiach, ktoré oslovia aj menšie deti. Prekvapilo ma, že výbornými plavcami sú ťavy, netopiere a dokonca aj leňochody. Ježkovia vedia aj splývať na chrbte. Tigre sa vo vode pohybujú tiež veľmi obratne a trúfnu si pri tom uloviť aj krokodíla! Albatrosy (v knižke od Albatrosu nemôžu chýbať:) ) celých päť rokov po vyliahnutí nelietajú, len sa nechajú unášať vlnami na mori. Najviac nás pobavilo, že plameniaky sa v detstve musia učiť plávať od dospelých v kurzoch plávania! Aj malé uškatce sa musia učiť plávať. Predstava malých nemotorných plameniakov alebo uškatcov je zábavná, ale nielen preto ich tvorcovia knihy spomenuli. Je jasné, že mysleli na tých malých čitateľov, ktorí potrebujú trochu motivácie. Presne s takýmto zámerom som knihu objednala aj ja. Moje dieťa miluje bazén, ale keď na kurze inštruktori nútili žiačikov robiť náročnejšie prvky, nadšenie hneď opadlo. Možno práve táto kniha zaberie! Ukazuje, že plávanie je prirodzené, veď v prírode to zvládne takmer každý druh. Rybám, korytnačkám, chobotniciam & co. je venovaných len pár strán; tvorcovia skôr chceli ukázať, že plávať vedia aj také ťarbavé zvieratá, od ktorých by to nikto nečakal. Kto by sa chcel nechať zahanbiť sviňou domácou. ?? A prirodzené je aj trochu sa báť. Autori nijako neskrývajú, že taká mačka alebo čivava do vody dobrovoľne nevlezie za nič na svete. Plávať vedia aj niektoré rastliny, rozprávkové bytosti a tiež, samozrejme, plavidlá aj neplavci vyzbrojení rôznymi plaveckými pomôckami (pomocné doštičky, slíže, klasické koleso, monoplutva, nafukovacie kreslo a dokonca aj zorbing!). Nemôžu chýbať plavecké štýly, ale nečakajte podrobný trénerský návod. Tvorcom išlo o to ukázať deťom, že voda je zábava a prirodzené prostredie nielen pre ryby. ?? Hoci moje encyklopedické deti už množstvo informácií poznali z iných kníh, kniha Všetko pláva, čo plutvy má aj nemá ich zaujala. Je určená malým čitateľom, pre ktorých sú obrázky rovnako dôležité ako slová. A pre rodičov, ktorí občas potrebujú vybaviť večerné čítanie nenáročnou rýchlovkou (ak treba, jednu dvojstranu prebehnete aj za minútu). Odporúčam pre vekovú kategóriu 4 – 8. Ako som spomínala, toto je už ikstá encyklopédia o zvieratkách (hoci v tejto je faune venovaná len polovica textu), ktorú doma máme. Prečo ich toľko kopím? Deti naozaj bavia a okrem toho z každej sa dozvedia niečo nové. Ostáva mi len pár rokov, kým môj názor budú brať do úvahy, potom už budú všetko robiť po svojom. Neverím však, že s takýmto základom z nich niekedy vyrastú ľudia, ktorí si nevážia prírodu. A možno aj vďaka tejto knihe im nebude jedno, že práve na Slovensku takto trestuhodne otravujeme vodu v druhej najväčšej európskej rieke.

odetskychknihach.sk, 23.9.2019

MEDVEDÍK V DIELNI


Medvedíka Kataríny Macurovej už poznáte z výborných kníh Prečo nekvitneš alebo Kde je tá pravá lopta. Teraz s ním môžete vyrábať niečo v dielni či kuchyni, alebo sa pozrieť, čo sa deje na záhradke a farme. Zo štvorice noviniek som si vybrala Medvedíka v dielni. Zdalo sa mi, že je to vcelku neobvyklá téma. Okrem obľúbenej série Martina Sodomku o myšiakovi Arnym a čerstvej novinky o šikovnom bobrovi Karolovi, sa s nejakým vyrábaním príliš často v detských knihách s príbehom nestretávame. A ešte menej pre vekovú kategóriu 2+. Veľkým plusom a lákadlom pre deti sú aj posuvné okienka, ktoré odhaľujú časti príbehu. Medvedík s kamarátom ježkom sa chcú zúčastniť pretekov. Potrebujú si vyrobiť motokáru. Najskôr si pekne nakreslia, ako by mala vyzerať. Nezabudnú ani na dôležité detaily ako je vlajka a mäkký vankúšik na sedenie. Nakoniec so svojou novou károu skutočne pretekajú. Keďže sa považujem za technický typ, kniha ma mierne rozčuľovala. Čo tá krabica s volantom len tak položená na podvozku? A spôsob upevnenia kolies? Takto predsa nemôžu postaviť žiadne funkčné vozidlo! Trvalo mi niekoľko prečítaní, než som si uvedomila, že chyba nie je v texte. Petra Bartíková napísala fajný príbeh, ktorý dokáže deti zaujať. S množstvom otázok, ktoré deti interaktívne zapájajú do čítania a s radosťou odhaľujú obrázky za okienkami. Problém bol v ilustráciách. Macurovú máme radi a jej knihy jednoznačne patria k slovenskej topke pre najmenšie deti. Ale kresliť technické detaily jej zjavne nejde. Pozerala som si aj Medvedík v kuchyni a tam je to samozrejme oveľa lepšie. Všetko toto sú však pre bežného čitateľa nepodstatné detaily, ktoré na pozitívnom dojme z knihy neuberajú. Takže môžem knihu stále odporúčať pre deti od 2 do 4 rokov je skvelá.

pampuch.sk, 15.9.2019

VŠETKO O VAJCI


Vždy mám radosť z vydarených náučných kníh. Pri knihe Všetko o vajci je moje nadšenie o to väčšie, že je to česko-slovenská produkcia. B4U Publishing vie stále robiť úžasné knihy. Aj keď dnes už pod hlavičkou Albatrosu. Mravec, slimák, osmonoh, kukučka či pštros. Všetky tieto tvory spájajú vajíčka. V knihe Všetko o vajci nájdete parádny prehľad rôznych vajíčok zoradených podľa veľkosti. V prehľadom usporiadaní sú ku každému zvieraťu informácie o počte vajíčok, ktoré kladie, ako dlho trvá, kým sa vyliahnu alebo kto sa o vajíčka stará. Ďalej môžete zistiť kopu zaujímavostí o dvorení, rozmnožovaní, hniezdení či chovaní jednotlivých zvieratiek. Pri lienke napríklad uvidíte vyobrazenie ďalších druhov lienok (dvojbodkovú, štrnášťbodkovú či štvorškvrnú). Na stránkach o ropuške starostlivej (áno, meno má podľa toho, ako vzorne sa stará o svoje vajíčka – samček ich celý čas nosí na chrbte) si môžete pozrieť fázy premeny z vajíčka na dospelú žabu. Môžete sa dokonca dozvedieť, ako dokáže kukučka oklamať iné vtáky, aby sa starali o jej vajíčka. Ilustrátor Matej Ilčík tiež urobil na knihe fantastickú prácu. Veľmi sa mi páči, že zvieratá vyzerajú veľmi realisticky bez toho, aby sa stratil autorov rukopis. Tvary, farby a hlavne textúry. Súdiac teda čisto podľa online portfólia, toto je tuším jeho prvá kniha. Strany sú teda zaplnené množstvom informácií, ale graficky spracované tak, že nepôsobia zahlcujúco. Výborná práca. Aj text zohľadnuje vek čitateľov. Je pútavý, v rozumnej miere odoborný, takže ideálny pre deti v mladšom školskom veku. Vďaka ilustráciám však kniha môže zaujať aj mladšie deti. Odporúčaný vek by teda podľa môjho odhadu bol 6 až 12 rokov. Všetko o vajci nájdete originálne v češtine aj ako slovenský preklad. Celkovo je kniha vynikajúcou ukážkou, ako môže byť náučná literatúra pre deti informačne hodnotná, nádherná a podnetná.

pampuch.sk, 12.9.2019

SCHOVÁVAČKA V ZOO


Milé rozkladacie leporelko s ilustráciami Rudolfa Lukeša. Postupným otváraním stránok zistíte, že chudák pštros neťahá za chvost somárika, ale krokodíla. Alebo že by to bol sloní chobot? Vydavateľstvo Albatros pokračuje vo vydávaní obľúbených priestorových leporelách českých majstrov Rudolfa Lukeša aj Vojtěcha Kubaštu. Už ich je pekná zbierka. My máme doma napríklad Červenú čiapočku a O márnivom koníkovi. Ale ak máte radi iné témy či rozprávky, ľahko si vyberiete. Knižočka je ideálna pre deti okolo 2 rokov. Práve ich bude určite baviť táto hra na schovávačku. Šikovné umiestnenie zvieratiek na stránke a premena kmeňa stromu na žirafí krk fascinuje aj nášho trojročňáka. Až tak, že si ľahko zapamätal texty a baví nás výrokmi na tému “…ale je to vážne xxx? Kdeže xxx! Veď je to predsa…”. Zábava pre mrňatá, čo vám budem hovoriť.

Pampúch, 10.8.2019
Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat

ILUSTROVANÝ ATLAS NAJČUDESNEJŠÍCH..


Naše staršie dieťa miluje encyklopédie. Ale mladšie už niekedy má všetkých tých faktov plné zuby. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat je našťastie toddler-friendly. Keď sme si ho čítali, konečne sa skončili večné hádky, čo budeme večer čítať pred spaním. Písať vtipné statusy na sociálnych sieťach alebo blogu je jedna vec, ale vydať ich na papieri, to je niečo celkom iné. Väčšina instagramových hviezd mimo sociálnej siete rýchlo vyhasne. Čo je smiešne na internete, pôsobí v knihe rozpačito. Očakávania nie sú rovnaké. Humor v knihe musí mať nejaký vývoj, gradáciu. Poukladať vedľa seba množstvo perličiek, to jednoducho nefunguje. Ako keď psíček s mačičkou piekli tortu s heslom: „keď do nej dáme sto dobrých vecí, bude stokrát taká dobrá.“ Nebude. Spomenie si ešte niekto na knihu Dankových výrokov, vtipov zo Zomri, ktoré vyšli pred pár mesiacmi? Mňa osobne nenadchli ani knihy Gill Sims Prečo mama pije/nadáva. Maja Säfström je výnimka. To, čo začalo ako instagramová kratochvíľa švédskej architektky, je také milé, že sa to uživí aj ako detská kniha. Takže po veľkom úspechu Ilustrovaného atlasu neuveriteľných faktov o zvieratách (ešte celkom nedávno patrila do prvej stovky najpredávanejších kníh na Martinuse), vyšla aj jeho dvojička, Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat. V tomto kontexte vôbec nevadí, že toto kompendium je znôškou bizarností – prehistorické zvieratá naozaj boli čudesné tvory. Napríklad gerrothorax mal nohy, no nevedel chodiť. Používal ich len na plávanie a lozenie. Jeho telo bolo meter dlhé a také sploštené, že oči musel mať navrchu hlavy. Deti sa najviac chichúňali, keď sme si prečítali, že pri otváraní úst pohyboval hlavou, nie čeľusťou – ako záchodová doska. Je tu aj strašidelná opabinia, ktorá mala na chobote klepeto. Diacodexis, prechodca jeleňa, mal namiesto kopýt prsty. Rovnako hyracotherium, predchodca koňa. Titanoboa, najdlhší had všetkých čias, sa pravdepodobne živil krokodílmi. Pred miliónmi rokov po zemi behali aj hlodavce druhu josephoartigasia monesi, veľké ako kravy. Naopak, prapredkovia koňa a jeleňa boli celkom maličkí – ako dnešný králik. Synthetoceras bol jednorožec, ktorý skutočne existoval. Aká bola prvá veľryba, basilosaurus? Taká veľká, že v 19. storočí si ľudia z jej stavcov vyrábali nábytok, nevediac, že ničia vzácne nálezy! Obojživelník ambulocetus nebol na prvý pohľad ničím výnimočný. Bol to však po nohách chodiaci prapredok dnešných veľrýb! Upozornenie pre všetkých dinomaniakov: autorka sa rozhodla, že do knihy nezaradí žiadnych dinosaurov. Tým sa venovalo dosť priestoru v iných knihách. Nové fascinujúce fosílie sa objavujú každú chvíľu. Materiálu na pokračovanie je dosť, dúfam, že Maja Säfström už na ňom pracuje :). Autorka však informáciami rozhodne neplytvá. Pri všetkých faktami nabitých encyklopédiách, čo doma máme, mi občas príde vhod aj takáto oddychovka. Keď deťom už od únavy klipkajú oči, ale večerného čítania sa nechcú vzdať ani za svet. Keďže atlas je určený viac-menej len na pozeranie, mohol by to byť prvý krôčik ku knihám aj pre tie deti, ktoré ich veľmi v obľube nemajú. Knižka má byť potešením pre zmysly, a tak si vo vydavateľstve dali záležať aj na obálke. Dosky sú potiahnuté takým príjemným reliéfnym papierom, že ich s deťmi neustále obchytkávame :). Mix fontov na obálke je odkazom na instagramovú estetiku. Na obálke sa píše, že čitateľom od 8 rokov, ale určite sa bude páčiť aj mladším. Ak už má dieťa povedomie o prehistorických dobách a nevystrašia ho naozaj prapodivné potvory, potom aj od troch-štyroch rokov (najmenším možno sem-tam nejaká pointa ujde, ale ňuňuňu obrázky sa im zapáčia určite). Ak vás v blízkej dobe čakajú narodeninové oslavy detí, darček od Maje Säfström je voľba na istotu. A do balíčka zabaľte aj notes. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat, ktorý maličkým formátom pripomína skôr denníček ako encyklopédiu, je prudko inšpiratívny.

odetskychknihach.sk, 3.8.2019

ATLAS MESAČNÝCH DOBRODRUŽSTIEV


16. júla 1969 sa prvýkrát dotkla noha človeka mesačného povrchu. Pri príležitosti päťdesiateho výročia vychádza množstvo kníh. Nielen pre dospelých, ale pre deti. Jednou z nich je kniha Atlas mesačných dobrodružstiev, ktoré napísal Pavel Gabzdyl. Kniha nie je zaujímavá iba svojim obsahom, ale veľkú úlohu zohráva aj jej dizajn. Nachádza sa tu totiž šesť rozkladacích máp, vďaka ktorým bude kniha pre deti zaujímavejšia a interaktívnejšia. Pozor však na menšie deti, tie by knihu mohli ľahko roztrhať. Odporúčam preto prezeranie knihy na zemi alebo na stole. Okrem máp sa v knihe nachádzajú aj drobné zošitky, kde nájdu deti veľa zaujímavostí navyše. V úvode knihy sa dozvedia všetky potrebné informácie o Mesiaci. Či už je to vek Mesiaca, vzdialenosť od Zeme alebo jeho veľkosť či samotný vznik. Ďalej sa dočítajú o tom, aký vplyv mal mesiac na ľudí v minulosti a aké legendy a báje o ňom vznikli. Deti sa dozvedia aj to, čo je lunárny cyklus, koľko trvá a samozrejme aj to, aké sú fázy Mesiaca. Pre mňa bol celkom zaujímavý fakt, koľko trvá na Mesiaci deň (nie, naozaj som to doteraz nevedela). Ďalšie stránky sa už venujú misiám Apollo. Ako sa Amerika pripravovala na let na Mesiac. Čo je to lunárny modul alebo ako funguje lunárne vozidlo? To všetko sa v knihe deti dočítajú. Navyše sa dozviete aj to, čo prenášalo špeciálne lietadlo s názvom Super Guppy. To čo, bude deti fascinovať je určite časť venovaná rakete Saturn V. Obzvlášť chlapci budú nadšení. Ohľadom Misie Apollo 11 sa dozviete vy a aj deti veľa zaujímavých informácií. Napríklad čo robila posádka na Mesiaci počas ich pobytu, aký mali jedálny lístok a ako vznikal TV prenos a aj to, prečo musela byť posádka po prílete v karanténe. Deti sa dočítajú aj o ďalších misiách, ktoré sú pekne zobrazené aj na mape mesiaca. Mimochodom, viete o tom, že jeden z astronautov si na Mesiaci zahral aj golf? Posledné strany sú venované lunárnym robotom. Načo nám slúžia a v čom pomáhajú vedcom. Záver knihy sa zaoberá budúcnosťou Mesiaca. Budeme na Mesiaci ťažiť suroviny? Zavítajú na Mesiac turisti? Bude sa Mesiac využívať ako prestupná stanica pri ceste na vzdialenejšie planéty? Otázky, ktoré sa nám teraz možno zdajú nereálne, ale ktovie. Obrázky v knihe má na svedomí ilustrátor Tomáš Tůma a perfektne zodpovedajú textu. Deti tak majú jasnú predstavu o tom, čo čítajú a možno tak lepšie porozumejú informáciám. Na obale knihy je uvedený vek od 6 rokov. Myslím si však, že je vhodná pre staršie deti. Od veku 9 – 10 rokov je vhodnejšia. Kniha bude pre deti skutočným dobrodružstvom. Dovolím si tvrdiť, že zrejme bude baviť skôr chlapcov. Obzvlášť tých, ktorí majú sen sa stať astronautom či vedcom. Množstvo pozoruhodných informácií využijú aj v škole alebo pri návšteve hvezdárne.

Drominickacita.sk, 24.7.2019

Pár viet k ...Randi Barrow - Zaša


Kniha Zaša : Príbeh výnimočného psa nie je primárne iba dielom pre deti a mládež v žánrových vodách dobrodružného a vojnového románu, tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Okrem prvotného zámeru - tematizácie života ľudí/odboju počas druhej svetovej vojny - sa zameriava i na konkrétne problémy dospievajúcich, mladých či celkovo society, na prispôsobovanie sa zmene, na otupelosť, zvyk na strach, hlad, smrť blízkych, separáciu od rodiny, na zlé životné podmienky, ale i na bezbrehú nádej, túžbu po slobode, normálnom živote, šťastí. I keď sú historické udalosti v diele spracované zjednoduchšene, nie tak podrobne, stále si udržiavajú istý významový presah, dokážu čitateľa zasiahnuť, prinútiť ho premýšľať a stať sa aktívnym účastníkom komunikácie kniha : čitateľ, pričom reálne historické udalosti (obliehanie Leningradu, hladomor, zaobchádzanie Nemcov s civilným obyvateľstvom...) sú i napriek určenej cieľovke popisované explicitne, veľmi naturalisticky a bez príkras, celým dielom prestupuje určitá chladná až existenciálna poetika autora, v ktorej sem-tam vykuknú scény čistej radosti zo života či potreby vyjadrenia seba samého skrz hru na hudobný nástroj či spev, alebo práve skrz krehký, ale dôležitý vzťah priateľstva človeka a zvieraťa/psa, ktoré postavám poskytnú, i keď na malú chvíľu, pocit ľudskosti, človečiny, dojmu, že je všetko je tak, ako má byť. Tieto úseky, záblesky zvykov z minulosti postáv stoja ako výborné existenciálne situácie a ktoré, zároveň, dopomáhajú k charakterovému vývinu postáv a predovšetkým hlavnej postavy, mladého Ivana, ktorý do víru vojny vstupuje ako neskúsený a naivný chlapec a v závere odchádza ako mentálne dozretý mladý muž, poznačený všetkými situáciami, ktorým bol počas diela vystavený. Dochádza tu i veľmi významnému motívu, ktorý istým spôsobom spája diela vojnového žánru s mladíckou hlavnou postavou - strata ilúzií, nadšenia z účasti na bojoch na jednej i druhej strane a zistenie, že ľudia sú si, konieckoncov, vždy rovní a vojna je iba prostriedkom zábavy mocných, v ktorom však následky nesú iba tí najobyčajnejší. Próza Zaša : Príbeh výnimočného psa je prekvapivo dobrou vojnovou prózou, určenou mladšiemu i staršiemu čitateľovi, ktorá predkladá pohľad na druhú svetovú vojnu z pohľadu druhej strany barikády - ruských civilistov i ruskej odbojovej jednotky, snaží sa pridrživať reálnych historických udalostí, je nečakane explicitná a i napriek očividne zámernej chladnej narácii spracúva motívy priateľstva a oddanosti medzi kamarátmi či človekom a zvieraťom.

Z jelita elita, 15.7.2019
Hilda a trol

Komiks: Hilda a trol


Hilda je neposedné dievčatko s modrými vlasmi a veľkou predstavivosťou. Býva so svojou matkou v drevenom domčeku. Naokolo len hory lesy, lúky a prekrásne prírodné i nadprirodzené úkazy a niekoľko ďalších podivných tvorov. A ako už napovedá názov prvej komiksovej knihy z tejto série, malá hrdinka bude mať do činenia s trolom. Práve o ňom sa Hilda dočíta vo svojej knižke a rozhodne sa ho nakresliť. Ale aby jej mohol tento obrázok pribudnúť do skicára, dievčatko musí najprv svojho modela nájsť. Preto sa vydá na cestu. Sprevádzať ju bude jej nový kamarát pán Vetvička, vzhľadom pripomínajúci roztomilú modrú líšku s jeleními parožkami. Toľko v skratke k Hilde, ktorá si svojou pestrosťou a fantáziou získala srdcia detí po celom svete. Aj prvá kniha o nej načrtne svet iba v skratke. Tridsaťdvaročnému Lukovi Pearsonovi, autorovi a zároveň ilustrátorovi Hildy, sa z jednoduchosti a minima textu podarilo namiešať skutočne oku lahodiace dobrodružstvá. Na ich základe vznikol aj televízny seriál, pričom epizóda s kamenným trolom, ktorá je obsiahnutá v prvej knihe, je v poradí až piatou epizódou z trinástich. Sledovanie 24-minútového seriálu vám žiaľ nezaberie viac času ako čítanie predlohy. Hilda a trol je totiž jednohubka pre komiksové začiatočníčky. Vydanie, o ktoré sa na Slovensku postaralo vydavateľstvo Albatros, je naozaj veľmi luxusné. V susedných Čechách Hildine dobrodružstvá už dobre poznajú (Paseka, 2016), kým k tunajším komiksákom si ešte hľadá cestu. Ide na to o niečo pomalšie, pretože Albatros stavil na jedno dobrodružstvo v jednej knihe, kým Paseka vložila do jedného zväzku príbehy dva, avšak naši čitatelia si ju vychutnajú v lepšom – povedzme že rozlíšení, než naši susedia (215×280 mm). Nenáročným komiksákom a komiksáčkam ako aj všetkým, ktorí si potrpia viac na vizuál ako na rafinovaný a originálny príbeh, sa bude Hilda a trol v slovenskom jazyku páčiť, aj keď slovník modrovlasej hrdinky občas zaškrípe. Ako bonus obsahuje táto kniha aj mapu znázorňujúcu Pearsonovo teritórium a v závere sa navyše dostanete k základných informácií o troloch. Príbeh samotný je vlastne čerešnička na torte, ktorá sa konzumuje s chuťou a prirýchlo. K tejto mňamke sa však možno kedykoľvek vrátiť, nehovoriac o tom, že dokáže navnadiť na pokračovanie (Hilda a polnočný obor), ktoré vyjde už tento rok. Nebojte sa vstúpiť do tohto magického sveta, pretože ak mu dáte šancu, je možné, že vás i napriek určitým nedostatkom pohltí natoľko, ako pohltil deti na celom svete. A pokiaľ nie ste dieťa, vedzte, že na chvíľu sa ním opäť stanete.

fandom.sk, 25.6.2019